Kedysi dávno pradávno počas jednej treskúcej zimy, keď sme tu mali múdru návštevu z Trenčína a prechádzali sme sa popri chatách, dozvedeli sme sa, že strom, čo je u suseda, je mišpuľa a že je to prudko jedlé ovocie. Díky, Slávo 🙂
A u iných múdrych ľudí čo napísali knihu ‘Jedlé rostliny z přírody’, sme si prečítali, ako sa dá z mišpule spraviť džem. Takto:
Najskôr musíte zavolať Mišovi, či tie jeho mišpule môžete obrať. Potom, keď sú pekne zmäknuté, ich pooberáte, pričom si dáte pozor aby na vás tie hovienka nepadali. A ďalej už idete podľa receptu, pričom suroviny prispôsobíte podľa toho koľko mišpulí ste naoberali.
- Základný recept znie:
- 0,5 kg mišpulí
- 150 g cukru
- štipka škorice
- 1 dcl vody
Prezreté očistené mišpule vložíme do hrnca, nalejeme vodu a rozvaríme. Kašu prelisujeme, pridáme do nej cukor a škoricu a varíme kým nezhustne.
Trochu sme sa od originálu odchýlili. Mišpule sme len prepláchli a nečistili. Mišpuľa keď je vyzretá, tak má veľmi jemnú šupku a vnútri je to taká presnidávka. Čiže ju treba čo najmenej stláčať, lebo potom je mišpuľa všade. Podiel vody sme zvýšili na 3 decilitre. Možno by stačili aj dva, lebo potom sa to dosť dlho varilo. Ďalej už len záleží kto si ako predstavuje štipku škorice. Náš kuchár ju má takú väčšiu.
No a hotový džem sme zavarili:
Na záver už len trochu fotiek a slov o mišpuli, aby ste to nemuseli hľadať. Pri oberaní a varení som nestíhala fotiť a tak fotka plodov mišpule je z internetu.
Mišpuľa obyčajná je veľký ker alebo malý strom dorastajúci do výšky asi 3 metrov. Veľmi nenáročná rastlina ktorá pravidelne plodí. Plody sa musia nechať dobre vyzrieť (povedala by som prezrieť) a oberajú sa až potom keď dužina vyzerá ako hnilá. Niektoré zdroje odporúčajú zbierať nezrelé a nechať ich v bedničke dozrieť. Väčšia sranda je keď sa zbierajú už dozreté a smiať sa ako padajú zo stromu na oberačov, lebo tam držia len tak-tak. Mišpuľa sa je čerstvá, alebo sa používa na džemy, viem si ju predstaviť v koláči ako súčasť plnky, alebo ako súčasť nejakého treného cesta.
